Moving on to the Microtales round ...
Thank you, Saumya2102, for voting for my entry, Microtale #5. Please tell me what you liked about it.
Microtale #5.
Dhānyamālinī: "Let's play!"
Rāvaṇa: "Fine, Mandodarī!"
Hanumat noticed who distracted Rāvaṇa from Sītā; Rāvaṇa didn't.
Canon for Microtale #5:
Sundarakāṇḍa 20.37-40
उपगम्य ततः क्षिप्रं राक्षसी धान्यमालिनी ।
परिष्वज्य दशग्रीवम् इदं वचनम् अब्रवीत् ।।
upagamya tataḥ kṣipraṃ Rākṣasī Dhānyamālinī
pariṣvajya Daśagrīvam idaṃ vacanam abravīt
मया क्रीड महाराज सीतया किं तवानया ।
अकामां कामयानस्य शरीरम् उपतप्यते ।
इच्छन्तीं कामयानस्य प्रीतिर् भवति शोभना ।।
mayā krīḍa mahārāja Sītayā kiṃ tav’ānayā
akāmāṃ kāmayānasya śarīram upatapyate
icchantīṃ kāmayānasya prītir bhavati śobhanā
एवम् उक्तस् तु राक्षस्या समुत्क्षिप्तस् ततो बली ।
ज्वलद्भास्करवर्णाभं प्रविवेश निवेशनम् ।।
evam uktas tu Rākṣasyā samutkṣiptas tato balī
jvalad-bhāskara-varṇ’ābhaṃ praviveśa niveśanam
देवगन्धर्वकन्याश् च नागकन्याश् च तास् ततः ।
परिवार्य दशग्रीवं विविशुस् तद् गृहोत्तमम् ।।
Deva-Gandharva-kanyāś ca Nāga-kanyāś ca tās tataḥ
parivārya Daśagrīvaṃ viviśus tad gṛh’ottamam
Sundarakāṇḍa 56.66-69
स्त्रीणां मध्यात् समुत्पत्य तस्य भार्या दुरात्मनः ।
वरा मन्दोदरी नाम तया स प्रतिषेधितः ।।
strīṇāṃ madhyāt samutpatya tasya bhāryā durātmanaḥ
varā Mandodarī nāma tayā sa pratiṣedhitaḥ
उक्तश् च मधुरां वाणीं तया स मदनार्दितः ।
सीतया तव किं कार्यं महेन्द्रसमविक्रम ।
मया सह रमस्वाद्य मद्विशिष्टा न जानकी ।।
uktaś ca madhurāṃ vāṇīṃ tayā sa madan’ārditaḥ
Sītayā tava kiṃ kāryaṃ mahE’ndra-sama-vikrama
mayā saha ramasv’ādya mad-viśiṣṭā na Jānakī
देवगन्धर्वकन्याभिर् यक्षकन्याभिर् एव च ।
सार्धं प्रभो रमस्वेह सीतया किं करिष्यसि ।।
Deva-Gandharva-kanyābhir Yakṣa-kanyābhir eva ca
s’ārdhaṃ prabho ramasv’eha Sītayā kiṃ kariṣyasi
ततस् ताभिः समेताभिर् नारीभिः स महाबलः ।
उत्थाप्य सहसा नीतो भवनं स्वं निशाचरः ।।
tatas tābhiḥ sametābhir nārībhiḥ sa mahā-balaḥ
utthāpya sahasā nīto bhavanaṃ svaṃ niśā-caraḥ
Thank you, SilverBell, Moonks, asmitamohanty, WildestDreams, firewings_diya, and Saumya2102, for voting for my entry, Microtale #8. I am curious: why would anyone consider this a good story? It reads like a shopping list, without much plot. Svayaṃprabhā in the canon has nothing to say about Rāma, but for the sake of symmetry of the five senses, I shoehorned her into the company of characters who were awaiting mokṣa.
Microtale #8.
Ahalyā contemplated ... Svayaṃprabhā listened ... Kabandha grasped ... Saṃpāti watched ... Śabarī tasted ... Kausalyā smelled, awaiting their mokṣa.
Canon for Microtale #8:
Bālakāṇḍa 47.30
यदा चैतद् वनं घोरं रामो दशरथात्मजः ।
आगमिष्यति दुर्धर्षस् तदा पूता भविष्यसि ।।
yadā c'aitad vanaṃ ghoraṃ Rāmo Daśarath'ātmajaḥ
āgamiṣyati durdharṣas tadā pūtā bhaviṣyasi
Kiṣikindhākāṇḍa 51.2
वानरा यदि वः खेदः प्रनष्टः फलभक्षणात् ।
यदि चैतन् मया श्राव्यं श्रोतुम् इच्छामि कथ्यताम् ।।
vānarā yadi vaḥ khedaḥ pranaṣṭaḥ phala-bhakṣaṇāt
yadi c'aitan mayā śrāvyaṃ śrotum icchāmi kathyatām
Araṇyakāṇḍa 65.22
स महाबाहुर् अत्यर्थं प्रसार्य विपुलौ भुजौ ।
जग्राह सहिताव् एव राघवौ पीडयन् बलात् ।।
sa mahā-bāhur atyarthaṃ prasārya vipulau bhujau
jagrāha sahitāv eva Rāghavau pīḍayan balāt
Kiṣkindhākāṇḍa 57.28-30
गर्हितं तु कृतं कर्म येन स्म पिशिताशनाः ।
इहस्थोऽहं प्रपश्यामि रावणं जानकीं तथा ।।
garhitaṃ tu kṛtaṃ karma yena sma piśit'āśanāḥ
iha-stho'haṃ prapaśyāmi Rāvaṇaṃ Jānakīṃ tathā
अस्माकम् अपि सौवर्णं दिव्यं चक्षुर्बलं तथा ।
तस्माद् आहारवीर्येण निसर्गेण च वानराः ।
आयोजनशतात् साग्राद् वयं पश्याम नित्यशः ।।
asmākam api sauvarṇaṃ divyaṃ cakṣur-balaṃ tathā
tasmād āhāra-vīryeṇa nisargeṇa ca vānarāḥ
ā-yojana-śatāt s'āgrād vayaṃ paśyāma nityaśaḥ
अस्माकं विहिता वृत्तिर् निसर्गेण च दूरतः ।
विहिता पादमूले तु वृत्तिश् चरणयोधिनाम् ।।
asmākaṃ vihitā vṛttir nisargeṇa ca dūrataḥ
vihitā pāda-mūle tu vṛttiś caraṇa-yodhinām
Araṇyakāṇḍa 70.13
मया तु विविधं वन्यं संचितं पुरुषर्षभ ।
तवार्थे पुरुषव्याघ्र पम्पायास् तीरसंभवम् ।।
mayā tu vividhaṃ vanyaṃ saṃcitaṃ puruṣa-rṣabha
tav'ārthe puruṣa-vyāghra Pampāyās tīra-saṃbhavam
Ayodhyākāṇḍa 34.19
तां भुजाभ्यां परिष्वज्य श्वश्रूर् वचनम् अब्रवीत् ।
अनाचरन्तीं कृपणं मूर्ध्न्य् उपाघ्राय मैथिलीम् ।।
tāṃ bhujābhyāṃ pariṣvajya śvaśrūr vacanam abravīt
anācarantīṃ kṛpaṇaṃ mūrdhny upāghrāya Maithilīm
I am the author of these entries as well.
Microtale #14.
Rāvaṇa: "Summon Mahodara, Mahāpārśva!"
Rākṣasas (terrified): "They're slain! Who'll remind Rāvaṇa?"
Virūpākṣa: "Sons sustain fathers!"
Canon for Microtale #14:
Yuddhakāṇḍa 58.27-28
ततस् तु नीलः प्रतिलभ्य संज्ञां शैलं समुत्पाट्य सवृक्षषण्डम् ।
ततः समुत्पत्य भृशोग्रवेगो महोदरं तेन जघान मूर्ध्नि ।।
tatas tu Nīlaḥ pratilabhya saṃjñāṃ śailaṃ samutpāṭya sa-vṛkṣa-ṣaṇḍam
tataḥ samutpatya bhṛś’ogra-vego Mahodaraṃ tena jaghāna mūrdhni
ततः स शैलाभिनिपातभग्नो महोदरस् तेन सह द्विपेन ।
विपोथितो भूमितले गतासुः पपात वज्राभिहतो यथाद्रिः ।।
tataḥ sa śail’ābhinipāta-bhagno Mahodaras tena saha dvipena
vipothito bhūmi-tale gat’āsuḥ papāta vajr’ābhihato yathā’driḥ
Yuddhakāṇḍa 58.51-53
स संप्राप्य चिरात् संज्ञाम् ऋषभो वानरर्षभः ।
क्रुद्धो विस्फुरमाणौष्ठो महापार्श्वम् उदैक्षत ।।
sa saṃprāpya cirāt saṃjñām Ṛṣabho vānara-rṣabhaḥ
kruddho visphuramāṇ’auṣṭho Mahāpārśvam udaikṣata
तां गृहीत्वा गदां भीमाम् आविध्य च पुनः पुनः ।
मत्तानीकं महापार्श्वं जघान रणमूर्धनि ।।
tāṃ gṛhītvā gadāṃ bhīmām āvidhya ca punaḥ punaḥ
matt’ānīkaṃ Mahāpārśvaṃ jaghāna raṇa-mūrdhani
स स्वया गदया भिन्नो विकीर्णदशनेक्षणः ।
निपपात महापार्श्वो वज्राहत इवाचलः ।।
sa svayā gadayā bhinno vikīrṇa-daśan’ekṣaṇaḥ
nipapāta Mahāpārśvo vajr’āhata iv’ācalaḥ
Yuddhakāṇḍa 83.4-5
उवाच च समीपस्थान् राक्षसान् राक्षसेश्वरः ।
भयाव्यक्तकथांस् तत्र निर्दहन्न् इव चक्षुषा ।।
uvāca ca samīpa-sthān Rākṣasān Rākṣas’eśvaraḥ
bhay’āvyakta-kathāṃs tatra nirdahann iva cakṣuṣā
महोदरं महापार्श्वं विरूपाक्षं च राक्षसम् ।
शीघ्रं वदत सैन्यानि निर्यातेति ममाज्ञया ।।
Mahodaraṃ Mahāpārśvaṃ Virūpākṣaṃ ca Rākṣasam
śīghraṃ vadata sainyāni niryāt’eti mam’ājñayā
Yuddhakāṇḍa 83.28-29
रावणेनाभ्यनुज्ञातौ महापार्श्वमहोदरौ ।
विरूपाक्षश् च दुर्धर्षो रथान् आरुरुहुस् तदा ।।
Rāvaṇen’ābhyanujñātau Mahāpārśva-Mahodarau
Virūpākṣaś ca durdharṣo rathān āruruhus tadā
ते तु हृष्टा विनर्दन्तो भिन्दन्त इव मेदिनीम् ।
नादं घोरं विमुञ्चन्तो निर्ययुर् जयकाङ्क्षिणः ।।
te tu hṛṣṭā vinardanto bhindanta iva medinīm
nādaṃ ghoraṃ vimuñcanto niryayur jaya-kāṅkṣiṇaḥ
Microtale #16.
"Kaṛṇaveṣṭas ... śvadaṃṣṭras ... ruby-coral aṅgulitras, mudrikās ... antarīya, missing uttarīya ... keyūras ... kuṇḍalas ... hāra ... raśanā ... one nūpura ... Sītā!"
Canon for Microtale #16:
Araṇyakāṇḍa 50.27
चरणान् नूपुरं भ्रष्टं वैदेह्या रत्नभूषितम् ।
विद्युन्मण्डलसंकाशं पपात मधुरस्वनम् ।।
caraṇān nūpuraṃ bhraṣṭaṃ Vaidehyā ratna-bhūṣitam
vidyun-maṇḍala-saṃkāśaṃ papāta madhura-svanam
Araṇyakāṇḍa 50.30-31
तस्यास् तान्य् अग्निवर्णानि भूषणानि महीतले ।
सघोषाण्य् अवकीर्यन्त क्षीणास् तारा इवाम्बरात् ।।
tasyās tāny agni-varṇāni bhūṣaṇāni mahī-tale
saghoṣāṇy avakīryanta kṣīṇās tārā iv'āmbarāt
तस्याः स्तनान्तराद् भ्रष्टो हारस् ताराधिपद्युतिः ।
वैदेह्या निपतन् भाति गङ्गेव गगनाच् च्युता ।।
tasyāḥ stan'āntarād bhraṣṭo hāras tārā'dhipa-dyutiḥ
Vaidehyā nipatan bhāti Gaṅge'va gaganāc cyutā
Araṇyakāṇḍa 52.1-3
ह्रियमाणा तु वैदेही कं चिन् नाथम् अपश्यती ।
ददर्श गिरिशृङ्गस्थान् पञ्च वानरपुंगवान् ।।
hriyamāṇā tu Vaidehī kaṃ cin nātham apaśyatī
dadarśa giri-śṛṅga-sthān pañca vānara-puṃ-gavān
तेषां मध्ये विशालाक्षी कौशेयं कनकप्रभम् ।
उत्तरीयं वरारोहा शुभान्य् आभरणानि च ।
मुमोच यदि रामाय शंसेयुर् इति मैथिली ।।
teṣāṃ madhye viśāl'ākṣī kauśeyaṃ kanaka-prabham
uttarīyaṃ var'ārohā śubhāny ābharaṇāni ca
mumoca yadi Rāmāya śaṃseyur iti Maithilī
वस्त्रम् उत्सृज्य तन्मध्ये विनिक्षिप्तं सभूषणम् ।
संभ्रमात् तु दशग्रीवस् तत् कर्म न च बुद्धवान् ।।
vastram utsṛjya tan-madhye vinikṣiptaṃ sa-bhūṣaṇam
saṃbhramāt tu Daśagrīvas tat karma na ca buddhavān
Kiṣkindhākāṇḍa 6.9
आत्मना पञ्चमं मां हि दृष्ट्वा शैलतटे स्थितम् ।
उत्तरीयं तया त्यक्तं शुभान्य् आभरणानि च ।।
ātmanā pañcamaṃ māṃ hi dṛṣṭvā śaila-taṭe sthitam
uttarīyaṃ tayā tyaktaṃ śubhāny ābharaṇāni ca
Kiṣkindhākāṇḍa 6.13-14
उत्तरीयं गृहीत्वा तु शुभान्य् आभरणानि च ।
इदं पश्येति रामाय दर्शयाम् आस वानरः ।।
uttarīyaṃ gṛhītvā tu śubhāny ābharaṇāni ca
idaṃ paśy'eti Rāmāya darśayām āsa vānaraḥ
ततो गृहीत्वा तद् वासः शुभान्य् आभरणानि च ।
अभवद् बाष्पसंरुद्धो नीहारेणेव चन्द्रमाः ।।
tato gṛhītvā tad vāsaḥ śubhāny ābharaṇāni ca
abhavad bāṣpa-saṃruddho nīhāreṇ'eva candramāḥ
Kiṣkindhākāṇḍa 6.18-19
पश्य लक्ष्मण वैदेह्या संत्यक्तं ह्रियमाणया ।
उत्तरीयम् इदं भूमौ शरीराद् भूषणानि च ।।
paśya Lakṣmaṇa Vaidehyā saṃtyaktaṃ hriyamāṇayā
uttarīyam idaṃ bhūmau śarīrād bhūṣaṇāni ca
शाद्वलिन्यां ध्रुवं भूम्यां सीतया ह्रियमाणया ।
उत्सृष्टं भूषणम् इदं तथारूपं हि दृश्यते ।।
śādvalinyāṃ dhruvaṃ bhūmyāṃ Sītayā hriyamāṇayā
utsṛṣṭaṃ bhūṣaṇam idaṃ tathā-rūpaṃ hi dṛśyate
Sundarakāṇḍa 13.39-44
वैदेह्या यानि चाङ्गेषु तदा रामोऽन्वकीर्तयत् ।
तान्य् आभरणजालानि गात्रशोभीन्य् अलक्षयत् ।।
Vaidehyā yāni c’āṅgeṣu tadā Rāmo’nvakīrtayat
tāny ābharaṇa-jālāni gātra-śobhīny alakṣayat
सुकृतौ कर्णवेष्टौ च श्वदंष्ट्रौ च सुसंस्थितौ ।
मणिविद्रुमचित्राणि हस्तेष्व् आभरणानि च ।।
sukṛtau karṇa-veṣṭau ca śva-daṃṣṭrau ca susaṃsthitau
maṇi-vidruma-citrāṇi hasteṣv ābharaṇāni ca
श्यामानि चिरयुक्तत्वात् तथा संस्थानवन्ति च ।
तान्य् एवैतानि मन्येऽहं यानि रामोऽन्वकीर्तयत् ।।
śyāmāni cira-yuktatvāt tathā saṃsthānavanti ca
tāny ev’aitāni manye’haṃ yāni Rāmo’nvakīrtayat
तत्र यान्य् अवहीनानि तान्य् अहं नोपलक्षये ।
यान्य् अस्या नावहीनानि तानीमानि न संशयः ।।
tatra yāny avahīnāni tāny ahaṃ n’opalakṣaye
yāny asyā n’āvahīnāni tān’īmāni na saṃśayaḥ
पीतं कनकपट्टाभं स्रस्तं तद् वसनं शुभम् ।
उत्तरीयं नगासक्तं तदा दृष्टं प्लवंगमैः ।।
pītaṃ kanaka-paṭṭ’ābhaṃ srastaṃ tad vasanaṃ śubham
uttarīyaṃ nag’āsaktaṃ tadā dṛṣṭaṃ plavaṃgamaiḥ
भूषणानि च मुख्यानि दृष्टानि धरणीतले ।
अनयैवापविद्धानि स्वनवन्ति महान्ति च ।।
bhūṣaṇāni ca mukhyāni dṛṣṭāni dharaṇī-tale
anay’aiv’āpaviddhāni svanavanti mahānti ca
Microtale #18.
"Saṃpāti's wings burned, protecting me," Jaṭāyu thought. "My turn, protecting Sītā."
Rāvaṇa's sword dazzled, sunlike.
Canon for Microtale #18:
Araṇyakāṇḍa 49.36-38
तस्य व्यायच्छमानस्य रामस्यार्थेऽथ रावणः ।
पक्षौ पादौ च पार्श्वौ च खड्गम् उद्धृत्य सोऽच्छिनत् ।।
tasya vyāyacchamānasya Rāmasy'ārthe'tha Rāvaṇaḥ
pakṣau pādau ca pārśvau ca khaḍgam uddhṛtya so'cchinat
स छिन्नपक्षः सहसा रक्षसा रौद्रकर्मणा ।
निपपात हतो गृध्रो धरण्याम् अल्पजीवितः ।।
sa chinna-pakṣaḥ sahasā rakṣasā raudra-karmaṇā
nipapāta hato gṛdhro dharaṇyām alpa-jīvitaḥ
तं दृष्ट्वा पतितं भूमौ क्षतजार्द्रं जटायुषम् ।
अभ्यधावत वैदेही स्वबन्धुम् इव दुःखिता ।।
taṃ dṛṣṭvā patitaṃ bhūmau kṣataj'ārdraṃ Jaṭāyuṣam
abhyadhāvata Vaidehī sva-bandhum iva duḥkhitā
Kiṣkindhākāṇḍa 60.13-15
जटायुर् माम् अनापृच्छ्य निपपात महीं ततः ।
तं दृष्ट्वा तूर्णम् आकाशाद् आत्मानं मुक्तवान् अहम् ।।
Jaṭāyur mām anāpṛcchya nipapāta mahīṃ tataḥ
taṃ dṛṣṭvā tūrṇam ākāśād ātmānaṃ muktavān aham
पक्षाभ्यां च मया गुप्तो जटायुर् न प्रदह्यत ।
प्रमादात् तत्र निर्दग्धः पतन् वायुपथाद् अहम् ।।
pakṣābhyāṃ ca mayā gupto Jaṭāyur na pradahyata
pramādāt tatra nirdagdhaḥ patan vāyu-pathād aham
आशङ्के तं निपतितं जनस्थाने जटायुषम् ।
अहं तु पतितो विन्ध्ये दग्धपक्षो जडीकृतः ।।
āśaṅke taṃ nipatitaṃ Janasthāne Jaṭāyuṣam
ahaṃ tu patito Vindhye dagdha-pakṣo jaḍī-kṛtaḥ
Microtale #20.
Sītā: "Look! Your wide-eyed women, sky-facing, awaiting Puṣpaka!"
Rāma: "You recognize them after fourteen years?"
Canon for Microtale #20:
Sundarakāṇḍa 26.12-15
अनन्यदेवत्वम् इयं क्षमा च भूमौ च शय्या नियमश् च धर्मे ।
पतिव्रतात्वं विफलं ममेदं कृतं कृतघ्नेष्व् इव मानुषाणाम् ।
ananya-devatvam iyaṃ kṣamā ca bhūmau ca śayyā niyamaś ca dharme
pati-vratātvaṃ viphalaṃ mam’edaṃ kṛtaṃ kṛta-ghneṣv iva mānuṣāṇām
मोघो हि धर्मश् चरितो ममायं तथैकपत्नीत्वम् इदं निरर्थम् ।
या त्वां न पश्यामि कृशा विवर्णा हीना त्वया संगमने निराशा ।।
mogho hi dharmaś carito mam’āyaṃ tath’aika-patnītvam idaṃ nirartham
yā tvāṃ na paśyāmi kṛśā vivarṇā hīnā tvayā saṃgamane nirāśā
पितुर् निदेशं नियमेन कृत्वा वनान् निवृत्तश् चरितव्रतश् च ।
स्त्रीभिस् तु मन्ये विपुलेक्षणाभिः संरंस्यसे वीतभयः कृतार्थः ।।
pitur nideśaṃ niyamena kṛtvā vanān nivṛttaś carita-vrataś ca
strībhis tu manye vipul’ekṣaṇābhiḥ saṃraṃsyase vīta-bhayaḥ kṛt’ārthaḥ
अहं तु राम त्वयि जातकामा चिरं विनाशाय निबद्धभावा ।
मोघं चरित्वाथ तपो व्रतं च त्यक्ष्यामि धिग् जीवितम् अल्पभाग्या ।।
ahaṃ tu Rāma tvayi jāta-kāmā ciraṃ vināśāya nibaddha-bhāvā
moghaṃ caritvā’tha tapo vrataṃ ca tyakṣyāmi dhig jīvitam alpa-bhāgyā
Ayodhyākāṇḍa 8.3-5
सुभगा खलु कौसल्या यस्याः पुत्रोऽभिषेक्ष्यते ।
यौवराज्येन महता श्वः पुष्येण द्विजोत्तमैः ।।
subhagā khalu Kausalyā yasyāḥ putro’bhiṣekṣyate
yauvarājyena mahatā śvaḥ Puṣyeṇa dvij’ottamaiḥ
प्राप्तां सुमहतीं प्रीतिं प्रतीतां तां हतद्विषम् ।
उपस्थास्यसि कौसल्यां दासीव त्वं कृताञ्जलिः ।।
prāptāṃ sumahatīṃ prītiṃ pratītāṃ tāṃ hata-dviṣam
upasthāsyasi Kausalyāṃ dāsī’va tvaṃ kṛt’āñjaliḥ
हृष्टाः खलु भविष्यन्ति रामस्य परमाः स्त्रियः ।
अप्रहृष्टा भविष्यन्ति स्नुषास् ते भरतक्षये ।।
hṛṣṭāḥ khalu bhaviṣyanti Rāmasya paramāḥ striyaḥ
aprahṛṣṭā bhaviṣyanti snuṣās te Bharata-kṣaye
Yuddhakāṇḍa 116.16-18)
प्रतिकर्म च रामस्य कारयाम् आस वीर्यवान् ।
लक्ष्मणस्य च लक्ष्मीवान् इक्ष्वाकुकुलवर्धनः ।।
pratikarma ca Rāmasya kārayām āsa vīryavān
Lakṣmaṇasya ca lakṣmīvān Ikṣvāku-kula-vardhanaḥ
प्रतिकर्म च सीतायाः सर्वा दशरथस्त्रियः ।
आत्मनैव तदा चक्रुर् मनस्विन्यो मनोहरम् ।।
pratikarma ca Sītāyāḥ sarvā Daśaratha-striyaḥ
ātman’aiva tadā cakrur manasvinyo mano-haram
ततो राघवपत्नीनां सर्वासाम् एव शोभनम् ।
चकार यत्नात् कौसल्या प्रहृष्टा पुत्रवत्सला ।।
tato Rāghava-patnīnāṃ sarvāsām eva śobhanam
cakāra yatnāt Kausalyā prahṛṣṭā putra-vatsalā
Microtale #21.
Rāma: "Four barbers? I've one beard!"
Śatrughna: "Flowing? Smooth upper lip? Moustache? Cleanshaven?"
Rāma: "Braided!"
Canon for Microtale #21:
Yuddhakāṇḍa 116.12-13
भरतस्य वचः श्रुत्वा रामः परपुरंजयः ।
तथेति प्रतिजग्राह निषसादासने शुभे ।।
Bharatasya vacaḥ śrutvā Rāmaḥ para-puraṃ-jayaḥ
tathe'ti pratijagrāha niṣasād'āsane śubhe
ततः शत्रुघ्नवचनान् निपुणाः श्मश्रुवर्धकाः ।
सुखहस्ताः सुशीघ्राश् च राघवं पर्युपासत ।।
tataḥ Śatrughna-vacanān nipuṇāḥ śmaśru-vardhakāḥ
sukha-hastāḥ suśīghrāś ca Rāghavaṃ paryupāsata
Thank you, Saumya2102, for voting for my entry, Microtale #23.
Microtale #23.
Rāvaṇa ordered eight Rākṣasas: "Rāma slew Khara's fourteen thousand; kill him!"
Facing Janasthāna, they vanished.
Canon for Microtale #23:
Araṇyakāṇḍa 52.24-28
तं त्व् इदानीम् अहं हत्वा खरदूषणघातिनम् ।
रामं शर्मोपलप्स्यामि धनं लब्ध्वेव निर्धनः ।।
taṃ tv idānīm ahaṃ hatvā Khara-Dūṣaṇa-ghātinam
Rāmaṃ śarm'opalapsyāmi dhanaṃ labdhve'va nirdhanaḥ
जनस्थाने वसद्भिस् तु भवद्भी रामम् आश्रिता ।
प्रवृत्तिर् उपनेतव्या किं करोतीति तत्त्वतः ।।
Janasthāne vasadbhis tu bhavadbhī Rāmam āśritā
pravṛttir upanetavyā kiṃ karot'īti tattvataḥ
अप्रमादाच् च गन्तव्यं सर्वैर् एव निशाचरैः ।
कर्तव्यश् च सदा यत्नो राघवस्य वधं प्रति ।।
apramādāc ca gantavyaṃ sarvair eva niśā-caraiḥ
kartavyaś ca sadā yatno Rāghavasya vadhaṃ prati
युष्माकं हि बलज्ञोऽहं बहुशो रणमूर्धनि ।
अतश् चास्मिञ् जनस्थाने मया यूयं नियोजिताः ।।
yuṣmākaṃ hi bala-jño'haṃ bahuśo raṇa-mūrdhani
ataś c'āsmiñ Janasthāne mayā yūyaṃ niyojitāḥ
ततः प्रियं वाक्यम् उपेत्य राक्षसा महार्थम् अष्टाव् अभिवाद्य रावणम् ।
विहाय लङ्कां सहिताः प्रतस्थिरे यतो जनस्थानम् अलक्ष्यदर्शनाः ।।
tataḥ priyaṃ vākyam upetya Rākṣasā mahā'rtham aṣṭāv abhivādya Rāvaṇam
vihāya Laṅkāṃ sahitāḥ pratasthire yato Janasthānam alakṣya-darśanāḥ
I voted for Microtale #24 due to its thoughtful juxtaposition.
Microtale #24
Seeta wondered Rama who had freed Ahilya gave her exile knowing the truth of Agnipariksha.
Microtale #33 got my vote for its exciting, vivid progression.
Microtale #33
Jambavanta's words lift Hanuma high,
Mount Mahendra shakes, skyward fly.
In airgod-speed, Lanka draw nigh...
Likewise, So-So's Microtale #34's suspenseful, vivid progression got my vote.
Microtale #34
Lanka's nightfall, Hanuma's tread,
Left foot forward, desiring destruction spread.
Music whispers, to gynaeceum led.
I voted for the nicely presented setting, characters, and progression in Microtale #39, although the "heavy thread" metaphor didn't make sense to me.
Microtale #39
Vindhya’s wilds, Hanuma leads.
Angada strikes, demon bleeds.
Futile search, hearts dread,
a heavy thread.
The vivid scene and succinct narration of So-So's Microtale #41 got my vote.
Microtale #41
Matali's counsel, Rama's arrow flies,
Brahma's force, Ravana's demise.
From chariot to ground, tyrant lies.
Congratulations to all the winners!
comment:
p_commentcount